V súčasnej dobe vysoko rozvinutá spoločnosť kladie stále väčší dôraz na všeobecné vzdelanie a na špeciálnu prípravu pre pracovnú činnosť. V súvislosti s tým narastajú aj nároky, ktoré škola kladie na deti. Stále väčší počet detí je preto ohrozený neúspechmi, ktoré vyplývajú z neschopnosti plniť všetky požiadavky, ktoré kladie škola i rodina. Dieťa, ktoré v škole neprospieva je označované ako "hlúpe", alebo "lajdácke". Tlak na neho sa stupňuje a tak sa uzatvára bludný kruh, z ktorého často nenachádza východisko ani dieťa ani jeho rodičia, alebo učitelia. Takto potom vzniká určitá skupina detí tzv. problémoví žiaci. Pomoc treba hľadať v rozpoznaní všetkých príčin, ktoré vedú k problémom v škole, predovšetkým v poznaní všetkých individuálnych nedostatkov aj kompenzačných možností dieťaťa a v dôkladnej znalosti celého jeho sociálneho prostredia.
Príčiny problémových žiakov sú rôzne. Medzi najdôležitejšie patria:
školský neúspech
- špecifické poruchy učenia
- školská nezrelosť
- poruchy pozornosti ADHD /ľahká mozgová dysfunkcia/
- zlý zdravotný stav
- výchovné podmienky
- citové poruchy
- školská fóbia
- poruchy na psychogénnom podklade
- vývinové poruchy správania
Príčiny školského neúspechu môžu byť spôsobené nižšou inteligenciou, ktorá sa často pokladá za jedinú, alebo hlavnú príčinu školského neúspechu. Rovnako ako vysoká inteligencia sa považuje za hlavný predpoklad veľmi dobrého prospechu. Vzťah medzi inteligenciou a školským prospechom je pomerne malý v nižších triedach, kde má väčší význam rodinné prostredie, pomoc rodičov pri príprave, zrelosť dieťaťa, jeho motorické schopnosti a pod. Vo vyšších triedach má okrem všeobecného IQ význam aj špeciálne nadanie /matematické, jazykové, výtvarné, hudobné, atď./. Dôležité je zistiť IQ neprospievajúceho dieťaťa spoľahlivým individuálnym testom inteligencie. U detí s výrazne zníženou inteligenciou je nutné zvážiť vhodné školské zariadenie.
Špecifické poruchy učenia sú poruchy vývinovej nezrelosti určitých funkcií, prejavujúce sa ako vývinová porucha čítania /dyslexia/, vývinová porucha písania /dysgrafia/, vývinová porucha pravopisu/dysortografia/, vývinová porucha počítania /dyskalkulia/. Tieto vývinové poruchy sa vyskytujú pri zachovalom intelekte.
Školská nezrelosť je častým problémom pri výučbe v škole. Dieťa, ktoré bolo zaradené do školy ako nezrelé máva často problémy v učení nielen na začiatku školskej dochádzky, ale niekedy aj vo vyšších ročníkoch. Nezrelé dieťa nedokáže zvládnuť určitú stratégiu učiva, ako sú pracovné návyky, aktívne sústredenie a vhodné pracovné tempo. Najzávažnejšie následky školská nezrelosť zanecháva u tých detí, u ktorých k týmto ťažkostiam sa pridružia ešte ďalšie nedostatky: mierne podpriemerne IQ, zmyslová porucha, porucha reči a pod. Tieto deti často prepadávajú, alebo sú zbytočne preraďované do osobitných škôl. Dôležitá je tu prevencia, t.j. správne posúdenie školskej zrelosti pred vstupom do školy. Ak predsa len nezrelé dieťa do školy nastúpi je potrebné, aby mu rodičia a učiteľ venovali zvláštnu pozornosť, predovšetkým v prvých dvoch ročníkoch, a tak ich pomocou sa nedostatky postupne vyrovnávali.
Ľahká mozgová dysfunkcia- porucha pozornosti má tieto príznaky: celkový nepokoj /tzv. hyperkinetické dieťa/, nedostatky pozornosti, motorická neobratnosť, afektívne poruchy - výkyvy nálad, percepčné poruchy - nedostatky v zrakovom alebo v sluchovom vnímaní.
Zlý zdravotný stav ako je telesná slabosť, chronické choroby, častá chorobnosť s pomalou rekonvalescenciou a tým dlhodobou absenciou školy, vytvárajú z dieťaťa problémového jedinca. Avšak aj každé bežné akútne ochorenie znamená ohrozenie školskej práce. Prvé príznaky ochorenia sa často prejavia v chovaní a vo výkonnosti dieťaťa. Dieťa býva nápadne podráždené, negativistické, nedotknuteľné. Závažné je tiež obdobie rekonvalescencie, ktoré niektorí rodičia neúmerne skracujú. Predčasný návrat dieťaťa do školy znamená aj predčasnú záťaž a na tomto podklade sa ľahko vyvolajú dlhotrvajúce ťažkosti.
Sem patria aj niektoré zmyslové poruchy, ktoré tiež môžu viesť k zníženiu školskej výkonnosti dieťaťa. Najčastejšie vtedy, ak nie sú správne rozpoznané. Poruchami zraku, ako sú refrakčné poruchy videnia a ľahšia slabozrakosť, býva ohrozené čítanie. Poruchami sluchu viac pravopis. Nerozpoznané zmyslové poruchy, najmä nedoslýchavosť, sú často príčinou výchovných postojov a chybne zameraných pokusov o nápravu neprospechu.
Výchovné podmienky, najmä zanedbanosť, psychické deprivácie nesprávne výchovné postoje rodičov /protektívne, infantilné, negatívne/ značne ovplyvňujú správanie a neúspechy žiakov.
Výchovná zanedbanosť dieťaťa v rodine s veľmi nízkou kultúrnou úrovňou, kde sa dieťa v predškolskom veku nenaučilo základným kultúrnym prejavom správnej komunikácie, základným kategóriám logického myslenia, alebo motorickým prejavom /zaobchádzanie s tužkou a papierom/, budí klamný dojem akoby išlo o následky zníženého nadani
Psychická deprivácia je akýmsi protikladom výchovnej zanedbanosti. Dieťa pociťuje nedostatok nie materiálnych a kultúrnych potrieb, ale predovšetkým citových a podnetných, presnejšie nedostatkom uspokojenia základných psychických potrieb. Tieto deti pracujú pod úrovňou svojich schopnosti. Väčšinou neprejavujú dostatočný záujem o učenie a zameriavajú sa skôr na získanie náhradného uspokojovania svojich citových potrieb. Ide tu o narušenie vývinu osobnosti.
porucha pozornosti - Attention deficit Disorder /add/ porucha pozornosti s hyperaktivitou a s hypoaktivitou - Attention deficit Hyperactivity and Hypoacktivity disorder /ADHD/
Je považovaná za percepčno-motorickú poruchu spôsobenú nezrelosťou nervovej sústavy. V podstate ide o ľahšiu poruchu funkcie mozgu, ktorá má svoj podklad /vzniká/ v období vývinu organizmu dieťaťa, čiže v obdobiach pre-, peri- a postnatálnych. Hlavnými príčinami oslabenia nervovej sústavy sú poškodenia plodu chemickými látkami v priebehu tehotenstva, pôrodné traumy, nedostatočná výživa mozgu počas pôrodu, úrazy a choroby v raných fázach života. Prejavy dysfunkcie sa nedajú neurologickým vyšetrením zo stavu mozgu fyzicky zistiť, ani z elektroencefalického záznamu /EEG/. Práve preto, ľahká mozgová dysfunkcia /ADD, ADHD/ sa považuje za funkčnú poruchu
Neprejavuje sa hrubými motorickými alebo psychickými nedostatkami. Postihnuté deti majú špecifické ťažkosti v učení a v správaní. Vo svojom jednaní sa odchyľujú od normy a v školskej výučbe nedosahujú výsledky zodpovedajúce ich schopnostiam.
Príznaky tejto dysfunkcie sa prejavujú v oblasti citovej, motorickej, kognitívnej /poznávacej/. Pritom celková inteligencia býva zásadne nedotknutá. Spája sa s mierne podpriemernou, ale aj s priemernou, dokonca aj s nadpriemernou inteligenciou. Veľmi zriedka je spojená s ťažkou mentálnou retardáciou alebo zmyslovou poruchou.
Hlavným príznakom ľahkej mozgovej dysfunkcie – poruchy pozornosti je zmena aktivity /hyperaktivita alebo hypoaktivita/, neschopnosť koncentrácie a výrazná labilita v jednaní. Často sa vyskytujú poruchy percepcie, zmyslové poruchy, poruchy jemnej koordinácie pohybov a nerovnomerný vývin psychických funkcií, ktoré sa negatívne prejavujú v správaní a v schopnosti získavať poznatky, skúsenosti v priebehu vývinu. Postihnutie sa obyčajne zistí až v školskom veku, keď dieťa pri normálnej inteligencií nezvládne výučbu. Svojím správaním provokuje rodinu a školský kolektív, ktorý zaujme voči nemu typický a nesprávny postoj, a tak sa pomaly, nepozorovane vyvíja patologický vzťah dieťaťa k prostrediu a naopak. Dieťa, ktoré nemá úspech v prostredí svojich rovesníkov, uchyľuje sa k nesprávnym prejavom sebauplatnenia. Pritom vznikajú sekundárne neurotické a psychopatické prejavy. Je vlastne najčastejšou príčinou výchovných a vzdelávacích ťažkosti v mladšom školskom veku. S dospievaním sa tieto ťažkosti strácajú, vyrovnajú.
Príznaky, ktoré sa môžu vyskytnúť pri tejto dysfunkcií mozgu majú veľmi širokú škálu. Psychické výkony sú veľmi nerovnomerné, intelektuálne výkony sú v niečom nadpriemerné a v druhom až podpriemerné.
Odborníci uvádzajú až sto príznakov, ktoré sú často aj protikladné. Spomenieme len tie najpodstatnejšie, ktoré sú zhrnuté do desiatich oblasti.
1. Poruchy pozornosti a sústredenosti - obmedzená kvalita pozornosti, dieťa podlieha každému rušivému javu, sústreďuje sa veľkou námahou a len na krátku dobu, sústredenie ho veľmi unavuje a vyčerpáva
2. Hyperaktivita - motoricky nekľud, hravosť, živosť, nezvládnuteľná divosť, neustály pohyb rukami, nohami, obhryzovanie predmetov. Výnimočne sa prejavuje opakom – výraznou hypoaktivitou, ktorá je spojená enormne pomalým životným tempom, spomalenými reakciami, topornosťou v prejavoch.
3. Emočná labilita – výrazné bezdôvodné výkyvy nálad, nedostatočná sebakontrola, nezvládnutie noriem správania, výrazná dráždivosť, správanie sa bez zábran.
4. Percepčné poruchy – nedostatky v zrakovom, sluchovom a hmatovom vnímaní, chyby vnímaní pohybov.
5. Poruchy motorickej koordinácie – závažné nedostatky v jemnej motorike, v koordinácií oka a ruky s následkami pre kvalitu písania, kreslenia a jemnej motoriky prstov, poruchy šikovnosti /tzv. motorickej neobratnosti/, neschopnosť kľudnej chôdze – poskoky pri chôdzi a zbytočné pohyby, ktorými dospelých irituje /dráždi/.
6. Poruchy učenia – neschopnosť zvládnutia bežnými pedagogickými prostriedkami osvojiť si základné zručnosti číta, písať, počítať napriek nenarušenej inteligencii.
7. Poruchy myslenia, reči a pamäti – nedostatok abstrakcie, nesúvislosť v myslení, poruchy výslovnosti, artikulačná neobratnosť, komolenie slov, spoluhláskových skupín.
. Neurologické ťažkosti a abnormality – neobratnosť, strabizmus, ľaváctvo.
9. Osobitosti v sociálnom správaní – neschopnosť dodržiavať základné spoločenské normy ako je nezvládnutie vykania, formálneho kontaktu s dospelými, vtieravosť, ľahkovážnosť.
10. Výrazná nerovnomernosť vo výkonoch a nevyváženosť reakcií.
V rámci týchto oblasti existuje ešte široká škála symptómov. Vzhľadom na vyššie uvedené je nutné správne diagnostikovať situáciu dieťaťa a to preto, aby takéto špecifické správanie sa dieťaťa nebolo považované za vzdorovitosť, negativizmus, aby sa dieťa neobviňovalo, že to schválne robí, a tiež aby vzdelávacie ťažkosti neboli považované za nedostatok schopností a nedostatok inteligencie. Dieťa s ADD a ADHD nie je hlúpy provokatér a nepatrí do špeciálnej školy pre mentálne postihnutých alebo do výchovného ústavu.
Problematiku deti s touto poruchou dôkladne musia poznať osoby, ktoré prichádzajú do styku s deťmi, ktorí pracujú s deťmi, aby dokázali rozoznať neposlušnosť, nevychovanosť zverencov od tejto poruchy.
Vývinové poruchy učenia a správania sú často spojené s ľahkou mozgovou dysfunkciou. Pozornosť je im venovaná najmä pri začiatku školskej dochádzky a ťažkosti spojené s nimi sa prejavujú pri školskej záťaží. Ich výskyt súvisí so školskou úspešnosťou žiaka, s jeho prospechom a rieši sa tiež pri posudzovaní školskej zrelosti, pripravenosti na školu. Od školskej nezrelosti sa v školských podmienkach odvíja množstvo výchovných a vzdelávacích problémov, ktoré potom prejavy porúch učenia a ľahkú mozgovú dysfunkciu ešte znásobujú
Školská zrelosť je to komplex schopnosti a zručnosti dieťaťa, ktorými by malo vstupovať do školskej záťaží. V tomto zmysle záťaž nie je len zmena životného tempa a režimu, ale i zmena hlavnej činnosti dieťaťa z hry na učenie, a taktiež zmena sociálneho postavenia dieťaťa. U nás deti vstupujú do povinnej školskej dochádzky po dovŕšení šiesteho roku života, výnimočne na prianie rodičov a po psychologickom vyšetrení aj tí, ktorí do konca príslušného kalendárneho roku dovŕšia šesť rokov. Súčasná tendencia je však opačná. Rodičia z obavy náročnosti nových povinnosti a náročnosti aj pre nich žiadajú odklad školskej dochádzky o jeden rok. Tieto žiadosti sú opodstatnené, ak dieťa fyzicky, psychicky a sociálne nie je pripravené na vstup do školy. Niektoré odklady tento problém nevyriešia, najmä vtedy ak rodič chce mať ešte jeden rok pokoj. Odklad školskej dochádzky má zmysel len za predpokladu, ak tie stránky osobnosti, ktoré rodič, lekár i psychológ vnímajú ako nedostatočne vyvinuté, v priebehu roka prejdú takou kvalitatívnou zmenou, že sa umožní úspešné zahájenie školskej dochádzky. Tam, kde odklad školskej dochádzky nie je indikovaný je na škodu veci. Vyspelé dieťa, o rok neskoršie ťažšie sa zaradí do skupiny detí, ktoré sú na nižšom stupni vývinu.
Školská zrelosť je fyzická, psychická a sociálna pripravenosť na školu, ktorá dieťaťu umožní optimálne zapojenie do vyučovacieho procesu bez nebezpečia ohrozenia či poškodenia telesného a duševného zdravia pri školskej záťaži.
Školská zrelosť je dôležitým predpokladom pre školskú úspešnosť, ktorá závisí od osobných bio – psycho - sociálnych vlastnosti dieťaťa. Medzi ne patria špecifické vývinové poruchy učenia, prípadne ľahká mozgová dysfunkcia ako základný zdroj neúspechu pri zlej diagnostike. Školská úspešnosť súvisí so školským prospechom, ktorý sa hodnotí formou klasifikácie. Predstavuje, ale subjektívne i objektívne hodnotenie pozície žiaka v školských podmienkach. Školský úspech je významným ukazovateľom momentálnej sociálnej pozície žiaka a mnoho hovorí aj o jeho životnej perspektíve. Veľa deti prežíva školský neúspech ako traumatizujúcu životnú okolnosť, ani nie tak kvôli nevedomosti, ale skôr ako následok postavenia v rodine. Školský neúspech a subjektívne prežívanie nespokojného a neúspešného detstva je významným rysom dospelého delikventného správania. Jeho prevencia teda závisí aj od školského prostredia, ktoré by malo každému žiakovi poskytovať pocit vlastnej kvality a významnosti, malo by sa usilovať o to, aby sa životná situácia žiaka zbytočne nekomplikovala. So školským neúspechom súvisia vývinové poruchy správania a učenia.
Čím ďalej tým viac je deti s nedostatočnou sústredenosťou, s nezvládnuteľnou pohyblivosťou, impulzívnych, nekľudných. Stretávame sa, ale aj s opakom tohto správania – s hlbokým kľudom, hypoaktivitou, uzavretosťou do vlastného sveta. Pribúda deti, ktoré pri bežných pedagogických postupoch nezvládnu základné úkony spojené so školou. Ťažkosti majú s čítaním, písaním, s počítaním, sú výrazne nešikovné.
Všetky tieto poruchy súvisia s vývinovými poruchami učenia a správania – – s dysfunkciou najrôznejšieho druhu. Nazývame ich aj špecifickými poruchami. Termín vývinový znamená, že oslabenie nervovej sústavy, ktoré sa v určitej etape života dieťaťa prejaví v súvislosti so školskou dochádzkou je príčinou týchto ťažkosti, a je javom vlastným predchádzajúcemu vývinovému obdobiu. Následky týchto nedokonalosti nervovej sústavy sa vývinom môžu tak vyrovnať, že vo viacerých prípadoch v neskoršom veku už ani nie sú badateľné. A to vtedy, ak sa rešpektujú špecifiká nervovej sústavy a vhodne zvolenými pedagogickými prostriedkami sa pomáha prekonať kritické etapy hlavne toleranciou a s rešpektom ich slabosti. Následky vývinových porúch dlhodobo pretrvávajú, ak je dieťa preto traumatizované, zosmiešňované, alebo dokonca za ne trestané.
Špecifické vývinové poruchy správania a učenia sa delí:
2. Poruchy učenia, medzi ktoré patrí :- dyslexia – porucha čítanie, dysortografia – porucha pravopisu, dysgrafia - porucha písania, dyskalkulia – porucha počítania, dyspraxia–porucha motoriky a koordinácie pohybov, dysmúzia – porucha, strata zmyslu pre hudbu